Prečo je nutné, aby teplovodný krb zapájal skúsený odborník

12.04.2015

K napísaniu tohto článku ma viedla nedávna skúsenosť. Zákazníčka si u nás kúpila samočistiace sklo na krbovú vložku. Po určitej dobe sa nám ozvala, že nie je s nákupom spokojná, pretože sklo sa špiní rovnako ako pôvodné - klasické žiaruvzdorné sklo.

Vždy ma mrzí, keď je niekto s nákupom nespokojný. Nedalo mi to a komunikoval som so zákazníčkou cez email ďalej. Veď predsa nie je možné, aby u niekoho samočistiace sklo fungovalo bez problémov a u niekoho vôbec.

Tu by som chcel podotknúť (z vlastnej skúsenosti, keďže aj ja mám doma samočistiace sklo na krbovej vložke), že ani takéto sklo nedokáže byť stále čisté. Pokiaľ som klasické sklo čistil približne každý deň, samočistiace sklo postačuje čistiť každý tretí deň. Priznávam sa však, že drevo, ktorým kúrim nie je ideálne suché, ale podmienky boli rovnaké pre klasické aj samočistiace sklo, takže pre porovnanie je to dobrý príklad.

Čo je vlastne samočistiace sklo a ako funguje? Samočistiace sklo je z jednej strany potiahnuté oxidom kovu. Tento povlak je pre ľudské oko prakticky neviditeľný a nemá žiadny rušivý vplyv pre pohľad na oheň. Vďaka tomuto povlaku sa veľká časť infračerveného žiarenia odráža do vnútra krbovej vložky, čím zvyšuje teplotu skla z vnútornej strany približne o 25% (v porovnaní s klasickým sklom) a zlepšuje horenie. V dôsledku toho sa vypaľuje sadza zachytená na vnútornej strane skla. Tento jav sa nazýva javom pyrolýzy – aj preto sa niekedy samočistiace sklo nazýva pyrolytické sklo.

Na čistotu skla má vplyv hlavne kvalita paliva (predovšetkým jeho vlhkosť), komínový ťah, množstvo vzduchu pre horenie a v neposlednom rade aj konštrukcia krbovej vložky. Toto je však téma na samostatný článok, takže určite sa onedlho budeme venovať aj tomu, ako zachovať sklo na krbe čím dlhšie čisté...

Vráťme sa však ku našej nespokojnej zákazníčke... Zisťoval som, čo môže byť za nadmerne znečisteným samočistiacim sklom. Skúmal som, či je namontované správne – u samočistiaceho skla je podstatné jeho otočenie. Do ohňa sa dáva tá strana, ktorá je potiahnutá samočistiacou vrstvou – oxidom kovu. Vďaka tomu je táto strana aj elektricky vodivá. Na túto stranu sa umiestňuje nálepka s upozornením, že je to strana určená do ohňa. Ale, čuduj sa svete, sklo mala naša zákazníčka otočené správne...

Asi až v treťom emaile som sa dozvedel, že zákazníčka má teplovodnú krbovú vložku. Keď som sa znova pozrel na obrázok, ktorý poslala, hneď mi bolo všetko jasné. Krbová vložka je dosť  „zadechtovaná“. Prakticky celé vnútro vložky je oblepené vrstvou dechtu.

Som si istý, že problém so „zadechtovanou“ vložkou a špinavým sklom je spôsobený nesprávnym zapojením teplovodnej krbovej vložky. Viditeľné je to na skle a vnútornej stene vložky, ale určite je pokrytý vrstvou dechtu aj dymovod a komín. Netreba snáď pripomínať, že agresívny decht má korozívne účinky a vytvorením vrstvy na teplovodnom výmenníku znižujeme účinnosť tohto výmenníka.

Podmienkou pre správne fungovanie vykurovacieho systému, ktorého súčasťou je krbová vložka s teplovodným výmenníkom je okrem iného aj to, aby sa do vložky nevracala príliš studená voda. Teplota vracajúcej sa vody (na spiatočke) by mala byť vyššia ako je rosný bod spalín (t.j. nad 55°C). Teplovodný krb odporúčam zapojiť do tzv. malého okruhu. Na spiatočku sa umiestňuje termostatický trojcestný ventil, ktorý má za úlohu:

-pokiaľ je na spiatočke studená voda, nahrieva sa iba malý okruh (voda nejde do radiátorov), na obrázku trasa AB - B
-keď teplota začne stúpať, postupne sa otvára studená voda z radiátorov (trasa A) a mieša sa s horúcou vodou z malého okruhu (trasa B)
-po zohriatí systému sa uzavrie malý okruh (trasa B) a voda cirkuluje medzi krbovou vložkou a radiátormi.

Obrázok je len schematický (neobsahuje ventily, meracie a regulačné zariadenia...)

Peter Čieško, PALOMINO KRBY, s.r.o.